životopisy, žiadosti, motivačné listy

Najčastejšie otázky, ako hľadať prácu Koľko rokov je optimálne pracovať u jedného zamestnávateľa a kedy už človek pôsobí ako fluktuant? Záleží na veku, skúsenostiach, pozícii. U mladých ľudí sa predpokladá, že nie sú úplne vyhranení a že vystriedajú viac pozícií v relatívne krátkom čase. Čím je ale človek starší, tým istejší by si mal byť svojou voľbou zamestnania a mal by byť teda vo svojom zamestnaní stabilnejší, snažiť sa rozvíjať svoju kariéru v rámci jednej firmy, byť lojálny. To je taktiež zamestnávateľmi cenené. Jeden či dva roky práce v jednej firme je preto veľmi málo, a ak je takých "preskokov" v CV viac, personalista v nich vidí varovný signál. Je veľké riziko dať si po mnohých rokoch pracovného pomeru „pauzu” a v pokoji zvažovať, čo ďalej? Do veľkej miery to záleží na vašej ekonomickej situácii. Nie každý si môže dovoliť zostať doma dlhší čas. Dôležité taktiež je, kto také rozhodnutie robí. U ľudí s kratšou praxou a menej skúsenosťami také prestávky nie sú príliš vhodné. Ak ide o človeka v produktívnom veku, je taký krok možný, ak sa opiera o hodnovernú a úspešnú doterajšiu kariéru. U starších ľudí nie je možné ale opomenúť riziko, že dlhší pracovný výpadok by mohol mať negatívny dopad. Pozitívne sú hodnotené medzery v CV zo študijných dôvodov - napr. zahraničný jazykový pobyt. Je lepšie nastúpiť do prvého zamestnania skôr v slovenskej, alebo v zahraničnej firme? Ťažko odpovedať jednoznačne. Zahraničné firmy podľa štatistiky bývajú viac ziskové, produktívne a celkovo úspešnejšie, dobre organizované, s kvalitným know-how. Majú taktiež vyššie požiadavky na svojich zamestnancov. Môžete ale iste natrafiť na veľmi úspešnú slovenskú firmu a naopak na "zlú" zahraničnú. Mladí ľudia spravidla chcú začať prax v zahraničnej spoločnosti a sľubujú si od toho, že získajú dobré pracovné skúsenosti, prehĺbia si znalosť cudzích jazykov a získajú väčšie šance pre ďalší rozvoj. Nie vždy to tak je, takže je predovšetkým na každom, aby si vybral takú firmu, ktorá bude zodpovedať jeho profesijným zámerom a jeho naturelu. Čo čakať od malých, stredných a veľkých firiem z pracovného hľadiska? Malé firmy sú väčšinou menej formalizované, ich organizačné štruktúry bývajú voľnejšie a pracovné postupy menej oklieštené striktnými pravidlami. Činnosti sú menej previazané, pracovné pozície viac kumulované, záber pracovníkov je spravidla širší (aj preto, že sa musia vedieť do určitej miery vzájomne zastúpiť). Menšie firmy bývajú celkovo pružnejšie, rýchlejšie môžu reagovať na potrebu zmeny. V menšej firme sú ale na druhej strane menšie možnosti pre špecializáciu či profesijného postupu. Veľké firmy majú pevné štruktúry, danú hierarchiu, presne definované pracovné procesy, prísnejšie pravidlá. Pracovník má presne daný okruh svojich povinností a právomocí, ktoré málokedy prekračuje. Spracováva len časť agendy, môže mu chýbať prehľad o celku. Veľká firma sa často javí ako pomalšia a ťažkopádnejšia, práve pre nutnosť dodržiavať presné pracovné postupy a zákonitosti. Vo veľkej firme sú na druhej strane značné možnosti ďalšieho rozvoja kariéry a užšia špecializácia. Máva taktiež lepšie zamestnanecké zázemie a lepšie pracovné podmienky.